Nie každý deň je nedeľa!

Nie každý deň je nedeľa. A ona je vlastne len 1-krát do týždňa. Keď sa nedarí a ja padám a padám a padám, vtedy si vždy uvedomím, že je pondelok, alebo utorok....a už len pár dní a zas tu bude nedeľa, na ktorú sa už neviem dočkať. Nedeľa, ten deň, ktorý niekedy býval odpočinkový, deň rodiny, no už dlhé roky to tak nie je. Čo sa stalo? Chyba v systéme, alebo len v zmýšľaná ľudí? Som rada, že ja som ešte bola vychovávaná v tomto štýle a nedeľa je pre mňa stále posvätná a asi aj preto si ju tak vážim. Aspoň jeden deň v týždni, ktorý nám pripomína aký dôležitý je oddych, vypnutie mysle, aké krásne je vyložiť si nohy a užívať si čas s blízkymi.

O tom som ale vôbec nechcela písať, nejak sa to však skĺzlo (čo u mňa vlastne nie je až také nevídané). Už pretieklo veľa vody v riekach (vlastne aj myšlienok mojou hlavou) odkedy som tu písala naposledy. Ten čas tak neskutočne rýchlo beží, mám pocit akoby som si včera vylepila plánovací kalendár na stenu a už v ňom mám vyškrtaných pekných 5 týždňov, 5 týždňov plných nie len prepotených tričiek a zamlčaných sĺz, ale aj vedomostí pretekajúcich mojim mozgom (dnes som nejaká metaforická). Semester sa už skončil a my už poriadne zarezávame, no hlavne psychicky, pekne na zadočkoch s vyloženými nohami, kruhmi pod očami a tuctami šálkami káv v žalúdku. Posledné týždne však neboli len o učení, ale aj o pretekaní, pretekaní a ešte raz pretekaní. Päťku prestriedali desiatky, MČR, MSR, liga a moje nohy akoby si nemohli spomenúť na to, že makali na Malorke a nabehané kilometre sa nie a nie prejaviť. A práve v takýchto chvíľach si hovorím, že tá nedeľa predsa len musí niekedy prísť a všetko zas bude fajn. Radšej nech sa 6 dní (alebo žeby 6 týžňov) nedarí, ak má nasledovať skvelá nedeľa. Tá moja síce ešte nedorazila, ja som však trpezlivá a verím, že tam na mňa niekde čaká a potom bude stáť poriadne za to!

Tak vám teda prajem tú najkrajšiu nedeľu. Život je ako sínusoida, každá má svoje dno! Tak myslime pozitívne! Nedele sa skôr či neskôr dočkáme! ;-)