Samota - priateľ či nepriateľ?

Osamelosť je jeden z najhorších pocitov z ktorých máme strach. Ako je to možné, že vo svete tak preplnenom ľuďmi sa cítime často krát tak samy? Dôchodcovia žijúci v uzavretých bytoch, skrytí pred realitou, ktorej sa vďaka televízii tak boja, deti v detských domovoch, ktoré túžia po hrejivom objatí, matky, ktoré netrpezlivo očakávajú svojich manželov, teenegeri, ktorí si hľadajú svoje miesto na zemi a myslia si, že im nikto nerozumie,...a nie len oni. Každý z nás sa raz za čas cíti osamelo, tak sám vo veľkom svete, svete plnom ľudí. Aj ja sa často krát cítim sama. Niekedy je ten pocit dokonca tak intenzívny, že sa mi v hrdle vytvorí hrča, ktorú sa mi nijak nedarí prehltnúť. Mam chuť sa rozplakať a skočiť niekomu do náručia, milovanej mame či otcovi, sestre, bratovi, no najradšej priateľovi, ktorý je ochotný zdvihnúť mi telefón a obetovať svoj čas v akejkoľvek chvíli, hoci aj uprostred noci.

Je to ale zle, ak sa takto cítime? Smútok a skľúčenosť predsa takisto patria k prirodzeným ľudským emóciám. Rovnako ako radosť, láska, či vzrušenie. Veď každá emócia má v našom srdci svoje miesto. Boh vedel, prečo nás obdaroval aj takýmito pocitmi. V samote totižto poznávame samých seba, svoje najtajnejšie myšlienky. Sme nútení byť samy so sebou...

Skutočne len samy so sebou? Nie je s nami náš najvernejší priateľ, ktorý pri nás stojí za každých okolností? Ja ho pri sebe stále cítim, dokonca občas, keď sa sústredím, ucíti aj jeho objatie. Boh, Ježiš Kristus, anjel strážny, vyššia moc. Nazvite si ho, ako chcete. Myslím, že v samote sa náš najvernejší priateľ hľadá najľahšie. Je v hĺbke nášho srdca a ak si zavrieme oči a uvoľníme si myseľ, začujeme jeho hlas.

A tak som za samotu vďačná. Aj za ten skľučujúci pocit, ktorý ale, ak sa nad neho povznesieme, vystrieda obrovská vlna lásky od nášho najbližšieho i najvyššieho. Avšak, keď pominie samota a my sa opäť ocitneme v kruhu svojich najbližších, často krát na neho zabudneme. On je ale stále pri nás, ochraňuje nás a aj keď my ho ignorujeme a uchyľujeme sa k nemu len v trápení či samote, nenahnevá sa a vždy bude pri nás stáť. Nech sa deje čokoľvek.

Či už sme samy, prechádzame sa ulicou, alebo trávime čas v kruhu najbližších, snažme sa, aby sa ľudia po stretnutí s nami cítili aspoň o malý kúsok lepšie než pred tým. Hoci aj keď sa ku nám niekto chová nevrle a nepríjemne, my predsa neviem, čo stojí za jeho správaním. 

Na Vašej ceste by som vám chcela dať jednu dobrú radu:

ZAČNIME OD SEBA! 

Ak VY budete šťastní, ak sa VY budete tešiť  každej maličkosti, ak VY ucítite krásu každého okamihu, ak sa VY budete mať radi, budú aj ĽUDIA VO VAŠOM OKOLÍ PREKYPOVAŤ LÁSKOU A RADOSŤOU! 

Život je tak krásny, žime ho teda naplno! J

Zdravím vás a prajem veľa sily na tréningu!