Keď sny sa stanú skutočnosťou

My športovci sme už raz takí. Chceme toho hrozne veľa, najlepšie všetko a hneď. Nie som si istá, že to tak prežívajú všetci, ale ja rozhodne. Som typ človeka, ktorého dokáže nadchnúť čokoľvek. Pri behu si predstavujem, ako zo mňa raz bude skvelá fyzioterapeutka, mesérka (už som len ešte nie skvelá), ako budem diagnostikovať športovcov, radiť im v ich vývoji, ako raz pôjdem na Majstrovstvá Sveta, či poletím do Chile. Je to zatiaľ len fantázia, ale keď bežím a premýšľam nad týmto všetkým, zmocňuje sa ma silný pocit šťastia a istoty, že viem čo chcem. Je skvelé počúvať svoj vnútorný hlas, ktorým je pre mňa Boh. V živote je to aj veľmi dôležité. Boh nám stále ukazuje správnu cestu, stačí ho len poslúchnuť. A práve beh mi dáva stav, kedy to najviac cítim, kedy som šťastná a moje sny sa stávajú skutočnosťou.

A čo som tým vlastne chcela povedať? Ak máte silný pocit, že máte niečo urobiť, že túžite študovať v tom a tom meste, navštíviť to a to mesto, zúčastniť sa tých a tých pretekov, neváhajte. Počúvnite to a zaručujem Vám, že sa to vyplatí. Možno nie dnes, možno nie zajtra a možno ani o mesiac. Raz ale určite. Stojte si za svojimi cieľmi, veď bez práce nie sú koláče a nikto, ani Boh sa nám nezaručil, že to bude jednoduché. Aj ja mám pochybnosti, každý deň, každú minútu a dokonca niekedy aj každú sekundu. Robím to čo odo mňa Boh chce? Je toto to správne? Skutočne sa mám dať na dve školy a popritom športovať? Má vôbec zmysel toľko behať? Mám písať tento blog, ktorý asi nikto nečíta? Áno, znie odpoveď v mojom srdci. Nebojte sa výziev. Verte, že usilovná práca vždy vyjde na povrch a vy budete žať úrodu. Možno nie des, možno nie zajtra, raz ale určite! Ak by som nepočúvala svoje srdce, nespoznala by som Jura, neštudovala fyzioterapiu, nebola by som masérkou a radšej ani nechcem vedieť, kým by som bola. Vďaka Ti Bože.