Bežím, či lietam?

Dnes som mala tempový tréning, ktorý mám veľmi rada. Vždy sa ho trošku desím, lebo neviem, či to tento krát bude boj, alebo pohoda. Dnes to bol teda boj, no napriek tomu som si to užila. 

Asi ako každý športovec sa vyžívam v bolesti. Čím viac to bolí, tým lepši sa cítim, tým lepší pocit po tréningu mám, tým viac endorfínov sa mi vyplavuje, tým viac cítim, že žijem. A ja žijem veľmi rada, vlastne život milujem so všetkými jeho bolesťami a starosťami. Veď tie predsa patria k životu. 

Dnes je sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Tá na seba vzala toľko bolesti, koľko by len sťažka uniesol niekto z nás. V živote nič zlé neurobila, žila svedomitý čistý život, bola počatá bez dedičného hriechu, napriek tomu toľko trpela…A trpela rada. Zamyslime sa, nechce nám týmto Boh povedať, že utrpenie, či už fyzické alebo psychické je prirodzenou súčasťou života, že je pre nás nevyhnutné? Veď ako by sme sa mohli naučiť, že oheň páli bez toho, aby sme sa popálili? Práve preto sa v bolesti a utrpení občas vyžívam aj ja. Nie som EMO ani nič podobné, netýram sa nebojte, ale viem, že to jednoducho patrí k životu.  Nik nevedie ideálny  bezbolestný život, ani ten, kto vyzerá najšťastnejšie. Za úsmevom sa často skrýva bolesť a tak to má byť. Tak prijmime svoj kríž, vezmime ho na plecia a nasledujme Pána. Veď „Koho Pán Boh miluje, toho krížom obdaruje!“, nie je tak?

Tak sa teda vrátim k dnešnému tréningu. Z domu som vyrážala z miernymi obavami. Včera som totižto bola na túre v Západných Tatrách, ktoré ma tento rok už túžobne očakávali a vychutnala som si ani nie tak počasím, no atmosférou nádherný deň. Je fajn tráviť občas chvíle so svojou rodinou, porozprávať sa, podeliť sa o všetko čo máte na srdci...Nemakali sme veľmi, napriek tomu som nohy a prdel dnes ráno cítila a vedela, že to bude bolieť. Rozbehla som sa a ono to aj bolelo. Tak som teda začala miernejšie, že to potom odstupňujem. A teraz konečne tá hlavná myšlienka dnešného článku: 

Na behu milujem to, že sa dokážem dostať do stavu, kedy nevnímam, že bežím. Proste bežím, v celkom slušnom tempe a myseľ sa akoby odčlení od tela a poletuje niekde nado mnou. Milujem ten pocit  a práve dnes ma ním Boh obdaril. Preto tá otázka v nadpise: „Bežím, či lietam?“ Áno, práve o tom je beh a život vlastne tiež. Bežme, milujme, leťme...veď je toľko dôvodov, prečo byť šťastný!