M-SR v cezpoľnom behu (Brezno)

Trošku oneskorene, ale predsa som sa rozhodla napísať aj o našom cezpoláku v Brezne, na ktorý som po dlhom čase vyrazila s našou starom partou z AO Svit. Najprv sa mi moch nechcela, ale teraz som naozaj rada, že som sa premohla a oprášilá nie tak staré spomienky. 

Bola sobota, 24.novenbra (dosť neskoro na cezpolák), 9 hodín ráno aj stretávam so starým dobrým trénerom pred jeho domom, tak ako kedysi. Nasadáme do auta a on si neodpustí jeho stálu a podľa mňa perfektnú otázku: "Tak ako sa máš Soňa? Naladená?" "JAsné p.tréner, lepšie to už ai nemôŽe byť" :D

Vo Svite sa k nám pridajú ostatné baby: Veron, Deňa a Timea. No jednoducho veselá kopa. Cesta je zábavná, kopec vtipov a srandy. Brezno zas zamračené, studené a ponorené do hmly. 

Preteky sa konali hore na kopci, tesne vedľa LIDLA :D No jednoducho cezpolák jak má byť :D Napriek tomu, bola trať na podiv dosť členitá a zaujímavá ak si odmyslíme, že sme behali 4kolá, čo naozaj nemám rada, točiť sa dokolečka. Na štart som si trošku musela počkať, cca. 3 hodinky, akosi som zabudla jesť a tesne pred štartom som pocítila mierny hlad. UPS, pomyslela som si, hádam to nejak zabehnem aj so slabším škvŕkaním v bruchu. Na jedenie už naozja nebol čas. Povedala som si, že idem trénovať beh nalačno, veď tak je to predsa najefektívnejšie :D

Ako juniorka som štartovala aj so ženami, dokonca aj s Bérešovou. Mojou najväčšou súperkou bola Romana Gajdošová, tiež triatlonistka z KE, inak veľmi milá baba. Bolo odštartované a my sa držíme spolu, ja tesne za ňou veriac, že v poslednom kopci ju nejko dotiahnem a predbehnem. Nepodarilo sa. 4km je tak či tak rýchla trasa a na ešte väčšie zrýchlenie mi už sily neostali. Dobehla som za ňou na podľa mňa celkom peknom 2.mieste. Aspoň na malý okamih som si spomenula, aké to je stáť na stupienku aj na dôležitejších pretekoch ako je napr. Beh obce Smižany. Bolo to naozaj príjemné.

Doma ma chytila menšia melanchólia a začala som si spomínať, aké to bolo pekné. SPoločné tréningy s ešte nezmeneným trénerom, skvelou partiou, ktorá, ale už dávno vymrela. Respektíve už to nieje ona. Chýbajú mi  rovnako, ako ja chýbam im. Za svojim rozhodnutím si však stojím a neľutujem ho. Viem, že keby som sa do AO Svit vrátila, už by to nabolo ono. Spoločné tréningy by už aj tak neboli spoločné, lebo nikomu sa nechce. Som rada, že som v Triatlon Team TT a viem, že Andrej ma posunie vpred. Verím mu a ak to bude v mojich silách, urobím všetko čo mi povie. 

Tak to bude asi všetko....aj tak to nikto nečíta. Veď koho by len zaujímali záznamy z pretekov nejakej obyčajnej začínajúvej triatlonistky?  :D:D:D