Ak chcete robiť neuveriteľné veci, musíte mať neuveriteľné sny. (John Eliot)

nedeľa 4. novembra 2012

Keep smiling :)

Zaujímavé, od zajtra mi začínajú predmaturitné nemecké písomky, ja sedím v posteli, počúvam countri a práve teraz ma chytá múza. Milé od nej, že si mňa občas spomenie, aj keď viac by mi to pomohlo asi zajtra na 6 hodinovej písomke z neminy. No keď ma už navštívila...

Nedávmo som čítala veľmi zaujímavú knihu od Dana Millmana - "Cesta pokojného bojovníka". Je o jednom chlapíkovi, ktoremu sa podarilo zmeniť samého seba a nájsť vnútorný pokoj. Jej hlavnou myšlienkou je, že my všetci žijeme práve teraz v tejto chvíli, Nie včera, pred mesiacom, i rokom, nie zajtra, o mesia, i o rok. Sme tu a teraz, robíme to čo robíme a mali by sme si to naplno užívať. Nepotrebujeme sa trápiť tým, čo nás zajtra čaká v práci, či škole a ani smútiť za včerajškom, ktorý bol taký úžasný. Je už preč a nikdy sa nevráti, prečo sa ním teda zaoberať?

Ja viem, nieje to vôbec ľahké, ale ak sa nám to podarí, konečne pochopíme, čo je to šťastie a radosť zo života.

To čo nám pri tom môže znane pomôcť je šport a to akéhokoľvek druhu. Určite poznáte ten pocit, keĎ si len tak bežíte lesom a nemyslíte na nič, len na cestu, popadané lístie, či kvapkjy dažďa na vašej tvári, keď sa predierate vodou v bazéne, ktorá vás dokonale obklopuje a vy si uvedomujete, že s ňou úplne splývate, keď vietor duje okolo vás,vaše olesá sa točia tak rýchlo, že ich ani nevidíte a vy si užívate zjazd z obrovského kopca, na ktorý ste sa štverali tak dlho...

Všetko sú to len maličkosti, ale nieje svet zložený práve z takýchto maličkostí, ktoré do seba zapadajú ako skladačka?

Niekto by možno povedal, že šport je len bolesť a drina. Ten niekto sa ale veľmi mýli. Šport, radosť a šťastie patria bezvýhradne k sebe ako chlieb a maslo. Pohyb v človeku evokuje pocity, ktoré sa ani nedajú opísať. A tí ktorí ich necítia, to robia zrejme len z povinnosti a čakajú kedy to konečne skončí. Ale to naozaj nieje len o tom, odtrénovať, ponáhľať sa domov a byť rád, že to už mám zasebou. Pokúste sa žať práve vtedy, v tej chvíli keď beháte, plávate, či sa len tak prechádzate. Začnite vnímať šum vetra, veveričku, ktorá pozuje, čo za bláznovstvá to robíte, kvapky dažďa, ktoré z vás zmývajú všetku tú špinu...

Sú to len maličkosti, vďaka ktorým, ale môžeme byť omnoho šťastnejší. Je len na nás, či si dáme tú námahu a pozdvuhneme kútiky úst smerom nahor. Neprospeje to len vám, ale aj vášmu okoliu. Začnite hneď teraz, usmejte sa a zistíte aký to je pocit byť naizaj šťastný. Tu a teraz...


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára