Teplota vzduchu: odhadujem 28°C
Teplota vody: 21°C
Pocity: hlavne dobehnúť, veď nemám nič natrénované
Po vynechaní skoro celej sezóny, som vo štvrtok konečne docestovala domov.
Cesta bola síce náročná: kufor, ruksak1, ruksak2, taška, bike, prilba, tretry.
Aspoň sa zo mňa mali Nemci trochu srandu :D Náročných 6 týždňov v Bayerne mám
za sebou a konečne sa môžem opäť
venovať tomu čo mám naozaj rada. Času tam bolo naozaj málo, takže som prevažne
len behala a zriedkavo plávala a bikovala. K tomu som dostala
ešte aj 2 defekty, rozpadli sa mi tretry a nemohla som nájsť cyklistický
obchod. Smiešne je, že na rozbitých slovenských a poľských cestách defekt
nedostanem, ale na krásnych a rovných nemeckých dokonca 2:D
No ale nič to, poďme už ku Garmin triatlonu, ktorý sa konal len nedávno
18.8.
Ráno nás zobudilo krásne hmlisté počasie. Hádam to tak nebude po celý deň,
hovorila som si. Našťastie sa rýchlo vyjasnilo a kým sme prišli s tatkom
a Jurom do Žiliny, už nám krásne svietilo slniečko. Tam nás čakal bráška Martin,
ktorý sa rozhodol pre svoju triatlonovú premiéru práve tu. Nahovoril ho na to
jeho plavecký tréner a ja som bola rada, že mám parťáka. Stretla som sa s Andrejom,
ktorého som naozaj dlho nevidela. Potešilo ma to. Tešila som sa aj na Veroniku,
ale ona štartovala až neskôr, takže sme sa nejak minuli.
12:00 štart juniorov a junioriek: všetci v neoprénoch, len asi 2
odvážlivci (ja a ešte nejaká baba) bez. Bála som sa toho vyzliekania.
Odštarované a nás čakalo len 1 kolo, za to poriadne dlhé kolo vo vodnom
diele v Žiline. Ach jaj, plávanie bolo naozaj katastrofa. Všetky baby v neoprénocj
si to prášili ako divé a dobiehali ma dokonca aj muži, čo štartovali 5min
za nami. Konečne vychádzam z vody a hor sa na bike. Ten som si naozaj
užila. Chytila som sa 2 báb, ktoré sa vpredu striedali a ja som sa asi
trošku zviezla. Ťahať by som asi naozaj nevládala. Pomaličky naberáme ďalších a ďalšich
a ide sa nám parádne. Dokonca sa dostávam aj na špicu a musím ťahať
skupinu. Naozaj zaujímavý pocit :D Po 34 minútach vystúpame posledný kopček a nasleduje
už len bonbónik: 5km beh. Ešte asi nikdy som si na pretekoch beh tak neužila
ako teraz. Neviem prečo, ale bolo to naozaj úžasné. Krom za krokom som cítila
viac a viac sily. Možno to bolo aj tým gélom, čo som si dala na biku.
Posledné kolo som ešte zrýchlila a ukončila som to šprintom do cieľa. Bol
to naozaj skvelý pocit, predbiehať zadychčaných mužov, ktorý už len tak tak
dobiehajú. Štartovali síce až po nás, ale aj tak.
Celkový dojem: paráda, umiestnenie síce nič moc, ale celkové zlepšenie.
Dôležité je, že som si to naozaj užila J
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára