Po krátkej pauze, kedy som hlavne klusala a učila sa aby som dobehla, čo som zameškala počas krosu v Chii, som sa doma vo vianočnej pohodičke opäť vrhla do objemovej zimnej prípravy. Ako vložku sme sa rozhodli zaradiť Silvesterlauf v Peuerbachu v Rakúsku. S Jurom sme sa teda rozhodli, že si z toho urobíme spoločný výlet a prežijeme krásne chvíle s priateľmi. A tak aj bolo. Na cestu sme sa "vtreli" k Jirkovi Homoláčovi a jeho priateľke Terke. Obaja to sú moc fajn ľudia a som rada, že sú našimi priateľmi. Cesta bola v ich spoločnosti veľmi príjemná a ubehka nám rýchlo. Čím viac sme sa ale blížili k Andorfu, akoby sme vchádzali do čierneho mraku, do Mordoru, ako to Jirka nazval. V Andorfe nás napokon privítala síce poriadna kosa, ale jasná obloha plná hviezd. Organizátory pre nás už mali pripravenú večeru a slávnostné predávanie štartových čísel, kde sme sa aspoň na chvíľu všetci cítili ako hviezdy. Nechýbala ani predštartovná foto :-).
Večer pred spaním som bola úplne presvedčená, že sa prebudíme do krásneho jasného slnečného rána. Občas však zlyhá aj moja pozitívna energia a počasie sa rozhodlo, že nás poriadne otestuje. Ten hnus ktorý vonku panoval po našom prebudení ma totálne zarazil. Aj keď som slnkomilná, na mojej dobrej nálade mi to vôbec neubralo. Podmienky budeme mať všetci rovnaké a na preteku mi to všetko bude tak či tak jedno. Naraňajkovali sme sa a šupli späť do postielky, kde som ešte stihla napísať novoročné zamyslenie na PlodyZeme. Na preteky som sa už poriadne tešila a nemohla som sa dočkať toho masakru medzi európskou špičkou. Na štarte nás bolo ken 22 a tak mojim hlavným cieľom bolo neuzatvárať štartové pole.
Organizátory pre nás pripravili skvelé zázemie s teplou šatňou, koláčmi a kávičkou. Postarali sa o nás ako o hviezdy. Ono tam vlastne hviezdy aj boli, snáď aj ja jednou jedného dňa budem. Vonku začalo trošku vykúkať slniečko, bolo však poriadne vlhko a mrazivo. Po rozkluse mi už ale bolo fajne teplúčko a úsmev na mojej tvári nesmel chýbať. Bola som hrozne vďačná, že tam mohol byť aj Juro, ktorý je mojou najväčšou oporou v každej situácii. Pred štartom sa opäť zatiahlo a bola skutočná kosa, taká tá čo vám zalezie až pod kožu. Zvolila som teda 3/4 nohavice a triko s dlhým rukávom. Určite som utobila dobre, lebo inak by som istotne odmrzla.
Štart bol podľa očakávania poriadne svižný a už pri prvom zbehu som zaujala klasické posledné miesto. Niet sa kam ponáhľať, závod mal vyše 5km. Bežali sme 6 asi 810m dlhých kôl v uliciach mesta Peuerbach. Všade povzbudzovali ľudia prvého i posledného pretekára. Bola to moc fajn atmosféra. Terka aj Juro stáli niekde pred koncom kola a v dave ľudí som ich zbadala len vďaka krikľavej Jurovej pérovke. Prvé kolo bolo masaker, druhé až piate sa mi šli celkom fajn a pomaly som sa predierala poľom aspoň o zopár miest vpred. Cítila som sa v pohode a tempo mi vyhovovalo. Posledné 2 kolá mi však zima totálne uzavrela hrdlo a len zťažka som pri zbehu lapala po dychu. Na rovine som to však vždy rozdýchala a bolo dobre. Pri vbehu do posledného kola som vedela, že ešte musím zabrať, že ešte musím zatnúť zuby a poriadne zamakať. Tak som sa teda ešte pokúsila zabrať, o žiadnu priečku som sa však už neposunula. Skončila som teda na celkom slušnom 14.mieste v konkurencii pretekárok z OH v Riu. Pole som teda neuzatvárala, vydala som zo seba maximum a prežila som krásny pretek. Preto som bola spokojná a vďačná za možnosť štartovať tu. Eva Vrabcová Nývltová skončila na krásnom 3.mieste. Poriadne jej to teraz behá, z čoho sa moc teším. Len tak ďalej!
A čo je vždy najkrajšie na takomto závode? Určite ten pocit potom, to šťastie, táradosť, tá eufória a pocit, že žijem. Ešte viac ma však vždy poteší Jurov úsmev a hrdosť ktorú cíti nech skončím akokoľvek. Jedna vec je robiť šťastných samých seba, keď však potešíte milovanú osobu, vaša radoať sa niekoľkonásobne prehĺbi.
Večer po pretekoch pre nás organizátory pripravili silvestrovskú zábavu s kapelou, ktorá síce vyznávala trošku zvláštny štýl pesničiek, my sme sa však napriek tomu zabavili. Čechoslovákov nás tam bolo hodne a tak sme uvorili super partu. Na to ako veľmi sa mi tam nechcelo, hlavne preto, že som musela odísť skôr z milovaných Tatie a od rodiny, bola som rada, že som sa tak rozhodla. Prežili sme skutočne krásny čas, ktorý sme ukončili novoročným ranným spoločným behom rannou hmlou cestičkami v okolí Andorfu. Ďakujem :-)
P.S.: ospravedlňujem sa za chyby, píšem to cez tablet ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára