Ak chcete robiť neuveriteľné veci, musíte mať neuveriteľné sny. (John Eliot)

streda 18. novembra 2015

O tom, ako som sa naučila byť šťastná a veselá

Dnes som prežila skvelý deň a vlastne ani neviem, aká bola jeho príčina. Možno preto, lebo som ho začala veľmi skorým ranným behom, alebo som sa jednoducho ráno len tak rozhodla, že dnes bude skvelý deň. A práve o tom by som dnes rada čo to (len veľmi málo) napísala.

Už dávnejšie som si uvedomila jednu zásadnú vec v mojom živote, ktorá sa mi dnes totálne potvrdila: To, ako sa cítime, akú máme náladu, či deň nezáleží na ničom, respektíve nikom inom, len a len na nás. Každý si je predsa strojcom svojho šťastia! Kdesi som sa dočítala o jednej myšlienke, ktorá sa mi veľmi zapáčila. Hovorila o tom, že my sa vlastne musíme celý deň rozhodovať. Ráno keď nám zazvoní budík sa musíme rozhodnúť, či vstaneme alebo nie. Následne či budeme frflať, že zas musíme ísť do školy/ práce/ na tréning a negatívne uvažovať o tom, ako veľmi sa nám nechce, alebo to jednoducho vezmeme tak ako to je, usmejeme sa a tešíme sa na to, čo nové tam zažijeme, s kým sa stretneme, čo sa naučíme, ... A tak to pokračuje celý deň. Keď stretneme niekoho, koho nemáme moc v láske, máme tiež na výber. Pozdravíme ho, prehodíme zopár slov a pokračujeme v našom dni, alebo sa len zamračíme, či pozrieme do zeme akoby sme ho ani nezbadali. Keď sa nám niečo nepodarí budeme naštvane rozdávať hnev okolo seba, alebo sa zamyslíme, kde sme urobili chybu? A keď nám naopak bude niekto krivdiť, vynadáme mu a budeme ho ohovárať kade tade, alebo sa budeme snažiť to s ním vyriešiť po dobrom? ... atď. atď.

Mne sa najviac pozdáva myšlienka toho, ako svojou dobrou náladou môžeme zlepšiť náladu niekomu inému, ako svojim úsmevom, môžeme urobiť šťastným niekoho, na kom nám záleží, alebo jednoducho len človeka, ktorého stretneme na ulici, človeka, ktorý sa tvári zachmúrene a možno len potrebuje pocítiť, že na svete nie je sám. Problémy a bolesti tu vždy boli a budú, sú súčasťou našich životov a povedzme si otvorene, aký nudný by bez nich náš život bol. Záleží len na nás ako sa k nim postavíme. Prepadneme negatívnym myšlienkam, či sa jednoducho usmejeme, niečo nové naučíme a ideme ďalej?

Ja Vám teda prajem aby ste sa vždy rozhodli v tú druhú, čiže pozitívnejšiu možnosť. Usmejte sa, skúste nájsť dobro, radosť, lásku v každodenných aktivitách a v ľuďoch okolo nás.

Mám vás všetkých rada! 
ĎAKUJEM :-)




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára