Masírovanie, moja vášeň

Už od malička som mala veľmi rada ľudský kontakt. Veď je taký príjemný, taký hrejivý. Silné objatie Vám dáva pocit, že Vás má niekto rád, že mu na Vás záleží. Je to neopísateľný pocit a ešte teraz si pamätám ako som chodila po triede a stískala spolužiakov s poznámkou, že to zlepšuje dobrú náladu. A myslím, že som mala pravdu, nejeden z nich ma obdaroval krásnym úsmevom. Robila som to rada a ľudí sa rada dotýkam dodnes, Viem, že to môže znieť tak trošku úchylne, ale vedzte, že to tak nemyslím. Cez prestávky som občas dávala amatérske masáže vážnym záujemcom a veľmi som sa v tom vyžívala. Keď prišiel však rad na VŠ, na fyzioterapiu v Brne ma neprijali. No ja som nezvesila hlavu, povedala som si, že to tak asi má byť, že to tak Boh chce a má so mnou iné plány. Hodila som to za hlavu a vydala sa za štúdiom biofyziky. Po roku som však opäť zatúžila podniknúť niečo v tomto smere. Prihlásila som sa na masérsky kurz v Masérskej škole Romana Šimáčka, kde som mala šťastie na podľa mňa najlepšiu lektorku, akú som mohla dostať, Máriu Procházkovú. Je to jedna výnimočná, prísna žena so zmyslom pre humor. Myslím, že práve preto, aby som spoznala túto lektorku, som sa nedostala na fyzio. 

Milovala som tieto víkendy, kedy sme sa v sobotu ráno stretli, celý deň sa masírovali, smiali sa, tešili z každého dotyku. Po ukončení kurzu mi bolo naozaj smutno. Cítila som sa však nabitá informáciami a na rodine som si skúšala svoje schopnosti. Veľmi som chcela brigádovať ako masérka. Vedela som, že asi nikto nebude chcieť zamestanť mladú babu, ktorá vyzerá tak na 15, ako masérku. Mala som však obrovské šťastie (alebo skôr Boh pri mne stál) a pán Sekelský z AquaSpa Gánovce práve narýchlo niekoho potreboval. Urobila som mu masáž a on mi hneď zahlásil, že zajtra nastupujem. Viac mi nebolo treba. Bola som šťastná prešťastná, plná očakávaní, nabudená, no samozrejme aj veľmi vystrašená. Budem to vedieť? Budú mi ľudia dôverovať? Prvé dni boli ťažké, kým som sa do toho dostala, naučila sa komunikovať so zákazníkmi a ukázať im, že masírovať viem a že mi môžu dôverovať. Po pár dňoch sa ľudia ku mne začali vracať, pýtali sa kedy robím a ja som sa do toho už skutočne zaľúbila. Ten pocit keď masírujem jednoducho neviem opísať. Pohybujem sa nad klientom, vnímam stavbu jeho tela, jeho svaly, kosti, napätie. Snažím sa zladiť s hudbou a s jeho telom. Snažím sa vžiť do ich kože, zistiť čo potrebujú. Nie je to jednoduché a ja to stále ešte poriadne neviem, verím ale, že praxou sa to bude len zlepšovať. Ten pocit a okamih trvá počas celej masáže, ten pocit splynutia a odovzdania energie. Akonáhle sa moje ruky uvoľnia viem, že je koniec, že som urobila, čo som mohla (aj keď sa vždy dá urobiť viac) a cítim „len“ hrejivý pocit. Úsmev a pekné slová sú mi tou najkrajšou a najcennejšou odmenou. Nie peniaze, nie dary, úsmev a ďalšia návšteva ma nútia robiť to ďalej.

Tento rok mi na masírovanie nezostáva veľa času a veľmi mi to chýba. Verím ale, že sa budem ďalej vzdelávať a po škole sa mi podarí sa venovať aj tomuto môjmu koníčku viac naplno.