Triatlon pre všetkých Bratislava

Tak a je to tu, triatlonová sezóna sa u nás na Slovensku pomaly končí a my sme si naozaj naplno užili zrejme už posledný tohtoročný triatlon - Triatlon pre všetkých a to doslovne, od malých detičiek, cez hendikepovaných až po úplných profesionálov akými sú Richard Varga, Premysl Švarc, či Andrej Orlický. 

Ja som samozrejme patrila do tej strednej skupiny - Amatéry, ktorí sa pokúšajú o čosi viac ;-)
Preteky obsahovali toľko disciplín, že ich dokonca museli rozdeliť na 2 dni, no aj tak bol program naozaj nabitý a my sme štartovali až o 18:00, čo je na mňa dosť neskoro, keďže sme do Ba dorazili iž pred poludním. Vôbec ma to však neodradilo ani nejak neznechutilo. Práve naopak, užila som si pekný deň na štrkopieskoch, pozorovala ako sa ostatní trápia, no a večer sa ostatní pozerali, ako sa, ale iba len na pohľad trápim ja. V skutočnosti som si to naozaj užila. Veľmi ma teší, že to každým triatlonom ide stále lepšie a lepšie a ja mám čím ďalej väšiu chuť pretekať.
Ale poďme k samotnému preteku. Je odštartované a ja sa rúcam do "rozbúreného" Štrkoviska s obvodom asi tak 800m (niečo také ako naše Bágrovisko u nás po Tatrami, len trošku teplejšie). Taktika je jasná, začať pozvoľne a potom čo to dá, dotiahnuť nejaké tie baby. Počas plávania ma však viac trápila moja noha. Keďže som v utorok spadla na korčulich a odrela si koleno a lýtko, maka som obavi, či to nejak nepocítim. Na tréningu ma to dosť bolelo, hlavne po plávaní, tak som sa bála, či ten výbeh z vody vôbec ubežím. Podarilo sa. Síce s asi 3minútovým meškaním na hlavnú skupinu dievčat predo mnou, ale moju najslabšiu disciplínu mám aspoň za sebou. Ako sa tak obzerám predo mňa a za mňa, nikoho nevidím a chytá ma panika, že to budem musieť zas utiahnuť celé sama. Nažťastie sa mi hneď na začiatku podarilo dotiahnuť nejakú babu a vzájomne sme si pomohli. Asi v druhom kole nás dotiahol istý junior, ktoré meno mi nieje známe :D a krásne nás potiahol (vrelá vďaka). Na moje veľké prekvapenie sme docvakli aj ďalšiu skupinu junioriek a do depa sme vbiehali pekne spoločne. Konečne bol na rade môj obľubený beh, kde sa nikto nemôže za nikohgo skryť a ani sa zviesť dole kopcom. 5kolečok okolo jazera obehlo ako nič a ja som bola zrazu v cieli. Bol to naozaj krásny pocit, obiehať fučiace ženy. Dobehla som síce opäť na tradičnom 7. mieste, ale som celkom spokojná. Samozrejme, že ešte treba veeeeeeeeľmi veľa dolaďovať, najmä to plávanie, ale cez zimu bude času dosť a ja sa už teraz teším na ďalší triatlon, ktorý bude zrejme asi až v máji.
Samozrejme nemôžem zabudnúť na ďalšich spolubojovníkov. Tento krát sa pretekať royhodol aj môj brat a dokonca aj Jurko. Zvolili si síce kratšiu trať (0,2 - 10 - 2), ale zabojovali a dali zo seba všetko. Dokonca obaja postúpili aj do nedelňajšieho finále, kde však už štartovať nemohli. Napriek tomu si to určite užili a ja som na nich veľmi hrdá. Je to naoyaj úžasné, mať okolo seba ľudí, ktorí vás podporujú a ktorým na vás záleží. Som rada, že som ich asi aj trošku nakopla k tomuto úžasnému športu. Verím, že ich to uchváti ako mňa a zostanú mu verní.
Magdalénka sa tiež veľmi snažila a do cieľa dobehla s úsmevom.
Ďakujem :)