Ak chcete robiť neuveriteľné veci, musíte mať neuveriteľné sny. (John Eliot)

nedeľa 2. septembra 2012

SuperSprint Intersport Triatlon

Tak a konečne je to tu...aj na Liptove býva veľa schopných ľudí, ktorí sa rozhodli využiť tie úžasné podmienky, ktoré tu máme a usporiadali už 2. a myslím, že veľmi úspešný ročník Super Šprint triatlonu na našej obľúbenej Liptovskej Mare.

Pozostával zo 400m plávania, 10km biku a 2,5km behu
Ach jaj, opäť to naša obľúbené vstávanie, budík zvoní a my nie a nie sa vytrepať z postele. Keď v nej je tak dobre, a tak teplo. Vieme, že nás čaká ďalší krásny triatlonový deň, tak nieje dôvod leňošiť. Pohľad z okna nás o tom však veľmi nepresvedčil,m skôr zastrašil. Všade hmla a sichravo, ako z hororu. Každý normálny by si najradšečas ľahol pred telku a pekne v teplúčku si pustil nejaký ten film. My však nepatríme medzi tích normálnych, a tak sme sa pekne poobliekali, pripravili si veci, bicykle a hor sa na Liptovskú Maru, kde nás už čaká zopár (konkrétne 74) tiež nie veľmi normálnych triatlonových nadšencov. 

Masa ľudí sa presne o 10:00 na povel "štart" hodila do príjemnej 19°C vody. Tu ma niekto kopol, tu am niekto buchol, poriadne ma udrel...nev šímam si to, veď aj ja kopem na všetky strany. Snažím sa ísť naplno a aj sa mi to celkom darí. Iden na každý druhý, takže výhľad mám len na jednu stranu a stále vidím toho istého pána v červenom drese. Vyzerá celkom sympaticky :) Nadvihnem hlavu, že ako ďaleko sme asi tak od bójky a ona je zrazu rovno predo mnou, ja sa otáčam a mám pocit, že stále predbieham čoraz viac spoluplavcov, či už v plavkách alebo triatlonových dresoch. Ani sa nenazdnám a som už len pár metrov od brehu. Hľadám pevnú zem a s poriadne stuhnutými nohami sa driapem smerom nahor do depa po dosť ostrých kamienkoch prikrytých len tenučkým INTERSPORT kobercom. V depe to je dosť sranda. Keďže je to len hobby triatlon, neplatia tu žiadne pravidlá. Tak si to uživam, okuliare a čiapku hádžem na zem, navliekam číslo a zapínam prilbu. Snažim sa nasadnúť na bike, no nejako sa mi to nedarí. Bol tam totiž mierny kopček a moje tretry sa nejako nechceli zacvaknúť. Nakoniec sa mi to nejako podari a ja sa snažím na čo najťažšom prevode točiť čo to dá. Ktosi ma dobieha na asi riadne drahom cestnom bicykli. Chytím sa ho do háku a celú cestu sa mi za ním ide parádne. Nešla som do predu, lebo som vedela, že by som ho neutiahla. A práve preto by som sa tomuto sympatickému pánovi chcela poďakovať. Takže pán s číslom 55 (Peter Diča) ak to náhodou čítate, ďakujem vám, že som sa za vás mohla schovať. Veľmi ste mi pomohli :) 

Opäť depo, kde som sa trošku zamotala a hor sa na beh trošku vlnitým, asfaltovým ale aj poľným terénom. Tento beh som si naozaj užívala, rozdávala úsmevy a "ťukesy" mojim spolubežcom a kamarátom. Ani som sa nenazdala a za 10min som bola už v cieli a dokonca aj celkom v pohode. 
Andrej (tréner) chcel aby som to šla naozaj pocelýčas naplno a myslim, že som aj šla. A oplatilo sa. To prvé miesto medzi ženami a 11 miesto medzi mužmi zato stálo :)
Magdalénka z náško klubu si tiež vyskúšala svoj 2. triatlon a skončila na peknom 5.mieste. Jurko prekonal sám seba, začo ho veľmi obdivujem a krásne zvládol plávanie, ktorého sa tak obával. Jeho brat bol tiež určite veľmi spokojný, že to všetko zvládol. 

Určite môžem za šetkých povedať, že 2. ročník tohto amtérskeho triatlonu sa naozaj vydaril. Samozrejme je ešte čo dolaďovať, ale to naozaj nieje podstatné. Hlavné je, že sme sa všetci dobre zabavili pri niečom, čo máme radi a boli s ľuďmi, ktorých máme radi.

Veľké ďakujem za úžasný športový zážitok patrí INTERSPORTU v Liptovskom Mikuláši a to hlavne bratom Kossuthovcom :)



P.S.: Aj ceny boli parádne ;-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára