Ak chcete robiť neuveriteľné veci, musíte mať neuveriteľné sny. (John Eliot)

štvrtok 30. augusta 2012

Náročný, ale zato nádherný začiatok týždňa :)

Tak a je to tu, posledný prázdninový týždeň sa už začal a ja stále tajne dúfam, že sa nikdy neskončí.V pondelok som si mala dať voľno kvôli náročnému predchádzajúcemu týždňu, ráno som však nevydržala a hneď keď som vstala, som sa musela ísť aspoň na 20min prebehnúť. Len tak, na rozcvičenie. Úžasne ma to nakoplo na celý deň a dobrá nálada mi zostala až dovečera. Ako odškodné zato, že mamka ma šla povzbudiť v sobotu na preteky, som jej sľúbila, že poupratujem celý dom. Tak som sa do toho hneď ráno pustila a dokonca si to aj trošku užívala. Keďže som v nedeľu nejak nestihla plvania, šla som si večer ešte na hodinku zapláavať. A pred spaním ma čakalo ešte aj žehlenie. Takže takto vyzeral môj voľný deň :) Neviem čím to je, ale naozaj nevydržím len tak sedieť a ni nerobiť :)
V utorok sme sa s tatkom dohodli, že poobede ztrénujeme spolu, tak som si ešte doobeda urobila pre mňa náročný plavecký tréning, navarila si obedík (fajnovú omeletku) a počkala si na tatka aby sme to mohli spolu rozbehnúť. Dali sme si asi tak 60km dlhú štreku - Šuňava - Teplička - Hranovnica - Poprad - domov. Riadne sme šľapali a vpredu sa striedali, takže sme nabrali celkom slušnú rýchlosť (26,6km/h).
V stredu moja sestrička organizovala u nás v Podskalke volejbalový turnaj pre amatérov, takže bolo ráno trošku treba pomáhať. O ôsmej sme už však boli hotoví a vybrali sme sa opäť na bike. Urobili sme si menší výletík Do Popradu - Spšského Štvrtka - Vrbového - Huncoviec - Starej Lesnej - Smokovca a domov :) Asi taka 82km štreka. Tempo však bolo v pohodičke, lebo som do tatka celý čas hučala, aby sme to neprepískli, kvôli mojim sobotným pretekom. Poobede prišla Veronika do Tatrier aj s rodinou. Tak veľmi som sa na ňu tešila, že mi bolo jedno, že s ňou budem musieť absolvovať ešte jeden tréning. Rozbehli sme sa smerom od mŠtrbského plesa a tak sme sa zakecali, že sme si ani neuvedomili, že beháme už asi hodinu a netušíme, kde sa nachádzame :D Tak sme sa namiesto cesty späť rozhodli pokračovať ďalej, veď už to nemôže byť ďaleko :D Beháme, beháme, kecáma a zrazu sa ocitneme na Troch studničkách, alebo tam niekde. Už nám zostáva len vrátiť sa naspäť po ceste slobody. Už sa len pomaly tackáme, no dobrá nálada nám stále ostáva. Po 2hodinách príjemného mučnia sme konečne dorazili na Štrbské pleso. Samozrejme som nestihla posledný bus (17:45) a asi tak pol hodinku sme muslei čakať na kľúče od ich izby, lebo jej rodinka sa vybrala na menšiu prechádzku. Keď konečne dorazili (bola to naozaj podarená rodinka) mi mamka zavolala že o 5 min mi  štartuje zubačka. Tak som  sa poriadne rozbehla a nakoniec som ju stihla. Na dorazenie som ešte neskutočne hladná dobehla domov zo Svitu tie moje obľúbené 2 kiláky a doma sa konečne najedla :)
Naozaj nádherné dni :)))...a to nemyslím ironicky

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára