Prečo práve triatlon???

Tak a konečne sa tu zobrazuje otázka, prečo som sa rozhodla práve pre triatlon a čo to vlastne je?

Ako som už písala, od malička som bola vedená k športu. Najprv to bol tanec a potom tá atletika, s ktorou som sa zblížila veľmi rýchlo. Bola to moja jediná láska a ani som si len nevedela predstaviť, že by som robila niečo iné. Najradšej by som stále len behala, o ničom nerozmýšľala a užívala si krásu prírody, ktorú nám dal náš Boh (a my si ju aj tak nevážime). Po určitých stavoch som si však uvedomila, že tréner na mňa neskutočne kašle a uvedomila som si, že to už naozaj nemá zmysel. Trénovať len tak bezhlavo a bez trénera. Premýšľala som, čo ďalej. Skončiť so športom? To by som nedokázala. A čo tak zmeniť šport, ktorý som tak milovala a začať robiť niečo iné. Nie, to čomu som venovala skoro všetok svoj voľný čas niekoľko rokov nemôžem len tak zahodiť? A tak som sa rozhodla skombinovať 3 športy, ktoré mám najradšej a preorientovala som sa na šport, ktorý ich všetky zahŕňa a ktorý som obdivovala, odkedy som o ňom počula. Bol to nie moc anámy triatlon, ktorý zahŕňa plávanie, cyklistiku a na záver ako bonbónik beh - v rôznych vzdialenostiach a terénoch. Ten najdlhší triatlon sa nazýva IRONMAN a zvládnu ho len tí najlepši s najsilnejšou pevnou vôľou(dúfam, že k ním raz budem patriť).
Chuť a entuziazmus na nový začiatok, ktorý som vedela, že mi veľmi pomôže, bola silná. Zostávalo len nájsť si nového trénera a presvedčiť rodičov, aby prispeli pár stovkami eur na nový bike, neopren, trénera a veľa iných potrebných vecí na tento nákladný, ale za to úžasný šport.
Išla som pekne po poriadku. Najprv tréner, povedala som si. Hľadala som na nete a nrazila som na jedného Čecha. Napísla som mi mail, veď za skúšku nič nedám. jeho odpoveď bola však záporná. Tvrdil, že na triatlon som ešte primladá a mám sa mu ozvať, keď dozriem. Dosť somarina. Poznám ľudí, čo robia triatlon od útleho detstva a nijako im to neublížila, ba naopak už v mojom veku hviezdia medzi dospelými. Nestrácala som však nádej a na googli som našla jedného trénera, ktorý trénoval ľudí aj na diaľku. Volal sa Andrej Orlický a neskôr som sa dozvedel, že patrí k slovenskej triatlonovej špičke. Jeho spätmý e-mail ma veľmi potešil. Písal, že by sa chcel so mnou stretnúť a pokecať, ako by sme mohli fungovať. Vybrala som sa teda do Trnavi, kde býva a dohodli sme všetky potrebné veci. Ani som sa nenazdala a bola som členkou Triatlon Teamu Trnava a trénovala som pod vedením toho najúžasnejšieho trénera, akého si lne môžem predstaviť, Andreja Orlického :)